Peter Bažík & Andrea Súlovská - Nebudem stát

Je to ako prízrak čiernych dvier
Niekde v sieni skiel
Poznáš to, ked’ chýba svetlu tieň
A nebu modrý lem?
Stráca sa tí význam slávnych viet
Ked’ túžiš niečo chciet’
Snád’ vieš.

Už nebudem stát’
Práve v tebe dýcham dážd’
Dost’ bolo strát
Tak roztopíš ma snád’
Sl’ubujem raj, ak pokoríš klam,
Že som iba púšt’, čo zaniká
Tak sl’úb, že vrátiš riekam dážd’

Poznáš ticho hlúpo prázdnych rán
Ked’ chceš niečo nájst’?
Skúšaš volat’ známym, že máš strach.
Že si len prázdny rám
Poznám to, ked’ chýba svetlu tieň
Chcem len hl’adat’ tam kde smiem.
Snád’ to vieš

Už nebudem stát’
Práve v tebe dýcham dážd’
Dost’ bolo strát
Tak roztopíš ma snád’
Sl’ubujem raj, ak pokoríš klam,
Že som iba púšt’, čo zaniká.
Tak sl’úb, že vrátiš riekam dážd’

Naplň túžbu zaslzených pier.
Neboj sa vstúpit’ do mojich prázdnych dvier.
Zastav čas, nech hviezdy žijú v nás.
Ver, že ak si púšt’, tak ja chcem byt’ tvoj dážd’.
Sama sa ti vzdám, aj ked’ riskujem d’alší pád.
Len prosím ver!
Ty už nesmieš sa bát’

Už nebudem stát’
Práve v tebe dýcham dážd’
Dost’ bolo strát
Tak roztopíš ma snád’
Už nebudem stát’(už nebudem stát’)
Dost’ bolo strát (dost’ bolo strát)
Práve v tebe dýcham dážd’