Tak vstan, nebud na kolenách

Tak vstaň, nebuď na kolenách
tá malá duša zjazvená
tak márne skúša sa vzniesť
je slabá, zranená
vo svojich snoch je stratená
nevládze bolesť, čo máš ďalej niesť.

Tak vstaň, viem, srdcu nerozkážeš
vidíš to, čo vidieť chceš
klameš sa po koľký krát
čo sa mu páči, to vieš
chceš byť tou, čo nemôžeš
tu ktorú chcel by on, chcel by mať rád

R: Nenávidíš svoju tvár, telo, to aká si
nenávidíš zrkadlá, skrývaš sa za vlasy
veď si krásna, si tak krásna
nenávidíš svoju tvár, telo, to aká si
láska je nenávisť, čo v tebe zápasí
veď si krásna, bože, si tak krásna

Tak vstaň, nevrav, že nevládzeš žiť
asi to muselo tak byť
viem, ako raní pár viet
pre takého chceš sa meniť
prečo chceš tým klamstvám veriť
len lásku hľadáš tam, kde lásky niet

R: Nenávidíš svoju tvár, telo, to aká si
nenávidíš zrkadlá, skrývaš sa za vlasy
veď si krásna, si tak krásna
nenávidíš svoju tvár, telo, to aká si
láska je nenávisť, čo v tebe zápasí
veď si krásna, bože, si tak krásna.

Si tak krásna
Nenavidiš svoju tvár, telo, to aká si
Si tak krásna