V predstavách

Neverím, núteným príbehom dospelých
chcem späť čas, ten čo bol nám súdený.
Čas bez kríz, bez obáv, v detských snoch
v podobách dával ten, čo sa výšky nebojí.

Posledný krát vo svetle lámp strácam tvár
poslený krát očami blúdim po prázdnych stenách.
Neverím už trápnym hrám, nekonečným náhodám,
preto radšej vzdávam sa stratená v predstavách.
Neverím už vážnym hrám, vo svete kde ostávam
osamelá!

V bláznivých predstavách, nútim svet zaklamať
že som tá, čo vždy stojí na vlastných.
Stratená v uliciach, svetlo lámp prikryl prach,
po stopách vašich právd ísť nemusím.

Posledný krát vo svetle lámp strácam tvár,
posledný krát očami blúdim po prázdnych stenách.
neverím už trápnym hrám, nekonečným náhodám,
preto radšej vzdávam sa stratená v predstavách.
Neverím už vážnym hrám, vo svete kde ostávam
osamelá!