Zimná balada

Všeličo si môžme sľubovať,
takto sa občas láska rodí.
Za všetko si môžme ďakovať,
takto to proste občas chodí.

Kráčam zlou chladnou,
každému ľahostajnou zimou,
zapni si kabát, prechladneš,
fúka, mám ťa rád, vieš...

Čokoľvek si praješ pochopím,
neznesiem hru na pekné oči,
čokoľvek má byť nech nastane,
prijmem svoj údel nech sa páči.

Z výšky pád,
mal som ťa naozaj rád.
A niečiou vinou,
sme tu len tak akurát na smiech, nech...

Nech, nech...
Padá sneh, sneh, sneh...

Z výšky pád, mal som ťa naozaj rád.
Sneží zas, na nás, povieš si iba slová.
Som tak sám, koho dnes zaujíma,
to či mám kabát, mal som ťa naozaj rád.
Som tak sám, koho dnes zaujíma,
to že mám pár rán a kto ich poumýva?

Kto, kto, kto?